Ihneď po kúpe pamiatky sa začalo s odstraňovaním náletových drevín vo vonkajších priestoroch, na prístupových cestách i hradnom nádvorí. Od 1. decembra 2002 Železiarne Podbrezová sprevádzkovali vonkajšie osvetlenie celého hradu, čím ho vytrhli z nočnej anonymity a okoloidúci mohli od tejto chvíle jeho krásu vnímať aj po západe slnka. Vízia do budúcnosti počítala s komplexnou rekonštrukciou, počnúc strešnými konštrukciami a novým prekrytím až po nevyhnutné stavebné úpravy, realizované v úzkej spolupráci s historikmi, pamiatkarmi a reštaurátormi. Z týchto dôvodov sa začali realizovať rozsiahle pamiatkové výskumy, na základe ktorých sa vypracoval lokalitný plán obnovy a využitia hradu. Autormi koncepcie sa stali zástupcovia majiteľa hradu a skupina odborníkov združených v Revitalizačnej komisii, menovanej jej predsedom Vladimírom Sotákom. Na základe získaných poznatkov z pamiatkových výskumov vedenie železiarní deklarovalo, že hrad bude mať stálu stredovekú expozíciu, výstavné a galerijné priestory, koncertnú i spoločenskú sálu. Samozrejme, po začatí rekonštrukčných prác vznikli pracovné miesta a príležitosti pre ľudí z okolitých obcí.

Napriek rozsiahlym rekonštrukčným prácam v celom objekte sa majiteľ hradu rozhodol, že pamiatka bude naďalej prístupná pre širokú verejnosť, samozrejme v súlade s bezpečnostnými opatreniami, ktoré minimalizovali riziko prípadných úrazov. Popri budovaní inžinierskych sietí súvisiacich s budúcou prevádzkou objektu pokračovali práce na neogotickej časti hradu, tzv. Gizelinom dome. Obnova jednej z najrozsiahlejších častí hradu vniesla do hradného areálu prezentáciu najmladšieho obdobia jeho stavebného vývoja. Zároveň symbolizuje vysokú reprezentačnú úroveň, vďaka čomu je predurčená na organizovanie významných kultúrno-spoločenských podujatí. Zrenovovaný priestor zažil svoju premiéru 16. novembra 2006, keď sa stal miestom stretnutia prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a prezidenta Maďarskej republiky Lászla Sólyoma.

Stredoveká kaplnka na hrade Ľupča je unikátom, pretože sa zaraďuje medzi dve celistvo zachované renesančné kaplnky nachádzajúce sa na území Slovenska. Vďaka jej mimoriadnej kultúrnej hodnote, ale aj kvalitne odvedenej reštaurátorskej práci, jej Ministerstvo kultúry SR v súťaži Kultúrna pamiatka roka 2008 udelilo cenu Fénix. Komplexnej obnove predchádzal rozsiahly reštaurátorský výskum interiérov a časti exteriéru. Počas prác sa pod vrstvami mladších náterov a omietok našla výtvarná výzdoba. Nástenné maľby boli po očistení a upevnení vyretušované, aby sa dosiahol jednotný, nerušený výtvarný celok. V priestore takzvanej sakristie každého očarí dekoratívny strop zo stromov, ktorých výrub bol datovaný do rokov 1480 až 1489. Jednotlivý majitelia hradu kaplnku postupne doplňovali o sakrálne predmety. Výnimočným dielom bol obraz Umučenie sv. Šebastiána, či kazateľnica. Súčasťou zariadenia boli drevené modlitebné lavice a menšie sakrálne predmety. V roku 1825 sa v jej vybavení spomínal menší organ, čo potvrdili aj nálezy počas reštaurovania. Pôvodný oltár s novým oltárnym obrazom bol súčasťou interiéru hradnej kaplnky až do polovice 20. storočia, kedy bola kaplnka po vyše 300 rokoch zrušená. Našťastie nedošlo k zničeniu unikátnych pamiatok a kompletný drevený oltár Očisťovania Panny Márie sa dostal do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. V roku 2022 sa ho podarilo odborne zreštaurovať a vrátiť na jeho pôvodné miesto, na hrad Ľupča.

​Slávnostnou otváracou konferenciou dňa 23. februára 2015 sa oficiálne začal projekt Obnovy horného nádvoria hradu Ľupča, financovaný z dotácie finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu SR. Súčasne s reštaurovaním fasád prebiehala technicky mimoriadne náročná oprava horného nádvoria. Po zániku funkčnosti jeho odvodňovacieho kanalizačného systému sa nádvorie stalo miestom akumulácie zrážkovej vody, čo spôsobovalo vlhnutie múrov priľahlých objektov. Systém technickej skladby na zachytenie a odvedenie zrážkovej vody z plochy horného nádvoria bol navrhnutý v súlade s princípmi pamiatkovej starostlivosti. V novej ryolitovej dlažbe bola odlišným druhom kameňa názorne vyznačená trasa najstaršieho zaniknutého hradobného múru, čím sa jeho pôvodná poloha vizuálne zvýraznila a integrovala do súčasného architektonického riešenia. Rok 2015 sa tak stal zlomovým bodom v rámci pamiatkovej ochrany hradu Ľupča, keďže sa začala doposiaľ najrozsiahlejšia obnova jeho najstarších častí. Tieto časti majú významnú historickú a pamiatkovú hodnotu aj v celoslovenskom kontexte.

Barbakan slúžil v minulosti najmä ako obrana proti palným zbraniam. Chránil vstup do hradu, ktorý bol v tom čase zraniteľný. Práve preto boli v barbakane štrbinové strieľne, smolné nosy a aj padací most, ktoré sa podarilo spolu s fasádou kompletne zreštaurovať. Samotný padací most bol zobrazený aj v najstaršom pláne z roku 1579, ktorý sa našiel pri výskume ľupčianskeho hradu. V prípade potreby sa padací most spustil z barbakanu smerom na ďalšiu stavbu – drevenú vežičku, ktorá v súčasnosti už neexistuje. Železiarne Podbrezová uplatňujú pri tvorbe návrhov dverí, okien a vitráží analogický postup vychádzajúci z dochovaných nálezov. Využívajú sa aj staré kresby, ktoré boli počas rekonštrukcie objavené. Dôraz je kladený na umelecko-remeselný spôsob realizácie a obnovu z kvalitných materiálov. Tento princíp sa uplatnil aj pri padacom moste.