Stavebný vývoj

Menil svoju tvár od neskorej gotiky po klasicizmus

Hrad v Slovenskej Ľupči patrí k najzachovalejším a typologicky najzaujímavejším slovenských hradom.

Jeho zachované prvky dokonale dokladajú vývoj hradnej architektúry od polovice 13.storočia, až po súčasnosť. Na hrade sa zachovali viaceré dispozičné riešenia v podobe neskorogotických, renesančných, barokových a klasicistických stavebných častí.

Hradný areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny spomedzi jeho múrov. Zároveň vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k zhodnocovaniu a využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia, keď sa jeho majiteľmi stali Železiarne Podbrezová a.s.

Stavebný vývoj hradu smeroval od opevnenej, pôvodne jednoduchej pôdorysnej dispozície k postupne čoraz zložitejšiemu architektonickému hradnému komplexu. Pôvodná členitá silueta hradu na vrchole kamenného ostrohu sa časom zmenila na rozložitý komplex, zbiehajúci od vrcholových, monumentálne pôsobiacich palácových priestorov dole svahmi na plató dolného nádvoria pod sedlom, obklopené náručou hradobného systému.

vývojové etApy Hradu Ľupča

Dvadsať stavebných etáp formovalo jedinečnú podobu hradu, spoznaj tie najzásadnejšie.

Hrad pred zemetrasením z roku 1443

Donjon najstaršia časť hradu

Zemetrasenie z 5. júna 1443 výrazne poškodilo Ľupčiansky hrad, pričom dobové pramene uvádzali jeho takmer úplné zničenie. Pamiatkový výskum však odhalil zachovanie viacerých priestorov, čím bolo možné presnejšie určiť jeho podobu v gotickom období. Dominantným prvkom bol trojpodlažný donjon, ktorého najnižšie podlažie slúžilo ako cisterna zásobovaná vodou zo strešného systému. Výskum zároveň odkryl obranné prvky, ako slepé štrbinové otvory evokujúce strieľne, ktoré mali psychologický účinok na nepriateľa. Donjon sa týčil nad okolitou zástavbou, pričom exteriérové schodisko umožňovalo vstup až na druhé podlažie a v prípade ohrozenia sa dalo rýchlo odstrániť. Fragmenty palácovej architektúry naznačujú rozsah obytnej a hospodárskej zástavby hradu, pričom jeho plošné rozmery možno porovnať s Dončovým hradom na Pustom hrade nad Zvolenom. Archeologické nálezy odkryli aj časti opevnenia, naznačujúce existenciu hradby v bezprostrednej blízkosti objektu.

Hrad na konci 15. storočia

Delová bašta

Medzi rokmi 1470–1475 vznikla monumentálna delová veža, ktorá sa stala výraznou protiváhou donjonu na hornom nádvorí. Táto srdcovitá stavba, vysoká 15,5 m, bola situovaná na severnom okraji skalného návršia a jej hrúbka muriva sa smerom nahor zmenšovala. Výskum ukázal, že obranné prvky hradu boli navrhnuté tak, aby psychologicky odstrašovali nepriateľa. Jedna delová komora orientovaná na sever mala odstrašujúci efekt, hoci jej palebná sila bola obmedzená. Exteriérová podoba veže bola charakteristická čiernou kvádrovačkou na bielom monochrómnom pozadí. Obnova zahŕňala aj reorganizáciu priestorov, čím sa podstatne zväčšila kubatúra hradu. Šošovkovitý pôdorys horného nádvoria zostal zachovaný až dodnes. Hradná architektúra získala nové obytné a hospodárske priestory, pričom výrazný priestor suterénu bol doplnený o hradnú studňu s únikovou chodbou vedúcou do tzv. syrárne pod hradom. Výskum potvrdil, že stredoveké murivo hradu vykazuje mimoriadnu statickú stabilitu, pričom niektoré gotické prvky boli pri obnove jednoducho podkopané namiesto rozobratia. Výstavba delovej veže bola zásadnou súčasťou renesančnej prestavby, ktorá sa na hrade začala prejavovať medzi prvými na Slovensku.

Hrad na začiatku 17. storočia

Dolné nádvorie

Gašpar Tribel sa zameral na posilnenie obrany hradu Ľupča, najmä vybudovaním východnej hradby dolného nádvoria a ochrany vstupu na horné nádvorie. Kľúčovým prvkom bola schodisková chodba, vedúca popri Rubigallovej veži, zakončená halou s veľkým segmentovým oknom a pamätnou tabuľou obetiam boja s Bočkajovými povstalcami. Z haly pokračovalo drevené schodisko, chránené východným hradobným múrom, ktorý viedol k severovýchodnej bašte. Na posilnenie obrany Tribel vysunul trojpodlažnú baštu so strieľňami orientovanými najmä na sever. Hlavný vstup do hradu bol presunutý do nového obranného múru, kde vznikla trojpodlažná strážna budova so strieľňami, čím sa výrazne skomplikoval prístup útočníkov. Hoci neskoršie prestavby tento systém zmenili, polkruhová bašta na východnej terase stále dokladuje Tribelovu vojenskú stratégiu. Tribel sa podieľal aj na obnovách interiérov, vrátane prestavby kaplnky na hornom podlaží delovej veže. Séčiovci sa neskôr zamerali na obranné úpravy, najmä posilnenie východného opevnenia, kde vznikla ďalšia predsunutá brána. Vybudovaním nového múru a delovej batérie sa výrazne zlepšila ochrana dolného nádvoria. Technické vylepšenia zahŕňali nový vodovodný systém, ktorý zabezpečoval stabilné zásobovanie vodou. Pod správou Séčiovcov Ľupčiansky hrad postupne strácal na význame.

Hradný komplex na prelome 19. a 20. storočia

Gizelin dom

Sirotinec na Ľupčianskom hrade začal prijímať prvých chovancov už v roku 1873, pričom jeho činnosť prebiehala v priestoroch horného hradu, ktoré boli postupne adaptované. Barbakan prešiel výraznými stavebnými úpravami, zamurovaním strieľní, zmenou podlažnosti a vytvorením nových okenných otvorov. Rok 1893 priniesol výstavbu Gizelinho domu – trojpodlažnej architektúry, ktorá mala rozšíriť kapacitu sirotinca na 100 chovancov. Objekt dostal pragmatické a jednoduché fasády, veľké okná a v kratšom krídle telocvičňu. Bol komunikačne prepojený s neogotickým schodiskom, Tribelovou baštou a jej nadstavbou. V interiéri sa zachovala kvalitná šablónová výmaľba, ktorá reflektovala snahu o estetickú úpravu priestorov pre chovancov. Spoločenská sála na druhom podlaží obsahovala Habsburský erb a obraz arcivojvodkyne Gizely, namaľovaný Dominikom Skuteckým. Na dolnom nádvorí boli obnovené hospodárske priestory vrátane kuchyne. Západná hradba prešla údržbou a v severozápadnom kúte bolo zriadené hnojisko, ľadovňa a sklady. Výstavba Gizelinho domu definitívne ukončila dotváranie siluety hradu, pričom všetky stavebné úpravy rešpektovali Korvínovu lipu, ktorá dodnes dominuje vstupnej časti hradného areálu.

História

Stojí sám nad údolím Hronu medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov

O začiatkoch hradu Ľupča je minimum správ, no tí, ktorí určili jeho osadenie v krajine dôsledne poznali prostredie i komunikačné ťahy, ktoré prechádzali týmto na nerastné suroviny a drevo bohatým, no ináč chudobným krajom. Strategicky je miesto hradu zvolené ideálne. Prechádza pod ním diaľková severojužná komunikácia Via magna i regionálna cesta vedúca …

Čítať ďalej

Obnova

Projekt záchrany hradu Ľupča nemá na Slovensku obdobu

Železiarne Podbrezová a.s. si ako vlastník hradu uvedomujú svoju morálnu povinnosť voči nasledujúcim generáciám, a tak z pozície správcu pristupujú zodpovedne a príkladne k zachovaniu a k zhodnoteniu stavu tejto kultúrnej pamiatky. Dôkazom toho je systematická obnova a údržba hradného komplexu prebiehajúca už druhú dekádu.

Čítať ďalej